Máte účet?
Prihláste sa pre rýchlejšie dokončenie objednávky.
Prehľadová práca publikovaná v The Journal of the American Osteopathic Association opisuje diagnostiku a možnosti konzervatívnej liečby plantárnej fasciitídy – častého ochorenia spôsobujúceho bolesť päty. Zdôrazňuje, že väčšina pacientov má dobrú prognózu pri kombinácii konzervatívnych postupov, ako sú vložky, strečing a zmena záťaže.
Experimentálna štúdia publikovaná v Journal of Applied Biomechanics ukázala, že bežci s plantárnou fasciitídou majú nižšiu aktiváciu gluteálnych svalov a väčšie odchýlky v pohybe panvy, bedier, kolien a chodidiel počas behu. Tieto zmeny môžu prispievať k preťaženiu plantárnej fascie a vzniku bolesti. Hodnotenie svalovej aktivity a kinematiky môže pomôcť lepšie diagnostikovať a liečiť PF.
Experimentálna štúdia publikovaná v Journal of Applied Biomechanics skúmala účinky opakovaných maximálnych 400 m šprintov na plantárnu fasciu zdravých dospelých. Po behu sa zistilo dočasné zníženie hrúbky a tuhosti fascie, pričom po 30 minútach odpočinku sa čiastočne obnovili. Výsledky naznačujú, že intenzívny beh spôsobuje akútne zmeny v štruktúre fascie, ktoré môžu súvisieť s rizikom plantárnej fasciitídy.
Klinická štúdia publikovaná v BMC Musculoskeletal Disorders sledovala 100 pacientov s chronickou plantárnou fasciopatiou, ktorí podstúpili endoskopické uvoľnenie fascie. Ukázalo sa, že pacienti, ktorí aspoň dočasne reagovali na steroidnú injekciu, mali po operácii lepšie výsledky – rýchlejšiu úľavu od bolesti a lepšie funkčné skóre. Reakcia na injekciu tak môže byť dôležitým prognostickým faktorom.
Randomizovaná klinická štúdia publikovaná v PLOS ONE skúmala účinok kinesio tapingu v kombinácii s rázovou vlnou pri plantárnej fasciitíde. Výsledky ukázali, že KT nepriniesol dodatočný analgetický účinok a viedol k menšiemu zlepšeniu funkcie pri aktivite než samotná rázová vlna. Autori upozorňujú, že páska pod pätou môže vytvoriť „tvrdú podložku“ a obmedziť úľavu pri chôdzi. Správne zvolená podpora, ako terapeutické vložky, môže byť vhodnejšou konzervatívnou možnosťou.
Štúdia publikovaná v Journal of Foot and Ankle Research analyzovala rozloženie hmotnosti a tlaku na chodidlách u 416 zdravých dospelých. Výsledky ukázali vyvážené zaťaženie ľavej a pravej nohy, s vyššou záťažou na pätovej časti (cca 55 %) oproti prednožiu (cca 45 %). S pribúdajúcim vekom a vyšším BMI sa tlak zvyšoval a posúval smerom k pätovej oblasti. Tieto referenčné hodnoty sú dôležité pre klinickú prax a môžu slúžiť ako porovnanie pre pacientov so zdravotnými problémami chodidiel.
rospektívna štúdia publikovaná v Diagnostics skúmala 26 pacientov s bolesťou prednožia a ukázala, že až 54 % malo intermetatarzálnu burzitídu a len 19 % Mortonovu neurómu (na MRI). Ultrazvuk pritom často identifikoval burzitídu, ale nerozoznal Mortonovu neurómu. Autori zdôrazňujú, že rozlíšenie medzi MN a IMB je náročné a vyžaduje skúsenosť aj moderné zobrazovacie metódy.
Retrospektívna štúdia publikovaná v Cureus hodnotila 10 pacientov s Mortonovou neurómou. Konzervatívna liečba pomocou kortikosteroidových injekcií bola účinná u 90 % pacientov a výrazne zmiernila bolesť. Chirurgický zákrok bol potrebný len pri neúspechu konzervatívnej terapie. Výsledky potvrdzujú význam konzervatívnych prístupov ako prvej línie liečby.
Prehľadová práca publikovaná v Foot and Ankle Clinics opisuje, ako odlíšiť poškodenie plantárnej platničky od Mortonovej neurómy pomocou ultrazvuku a magnetickej rezonancie. Autori upozorňujú, že degenerácia plantárnej platničky často vytvára pseudoneuróm, ktorý môže napodobňovať príznaky Mortonovej neurómy, čo komplikuje diagnostiku a správny výber liečby.
Klinická štúdia a merania rovnováhy (Aalborg University, prof. Pascal Madeleine a prof. Uwe Kersting) preukázali, že vložky MEDICOVI dokážu okamžite zlepšiť stabilitu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. Pacienti uvádzali lepšiu chôdzu, schopnosť stáť na jednej nohe a menšiu únavu pri pohybe. Elektronické merania ukázali rýchlu reguláciu rovnováhy v priebehu milisekúnd, čím sa výrazne znižuje riziko pádu
Biomechanická štúdia Aalborg University ukazuje, že vodné vložky MEDICOVI H20* znižujú výkyvy ťažiska pri státí na jednej nohe a pri chôdzi. Výsledkom je stabilnejší postoj a efektívnejšia kontrola rovnováhy – presne ten účinok, ktorý MEDICOVI vložky prinášajú pri odľahčení chodidla a zlepšení stability.
Kazuisticko-kontrolná štúdia publikovaná v Military Medical Research analyzovala 3D chôdzu u 31 pacientov s funkčnou nestabilitou členka. Výsledky ukázali zhoršenú kvalitu chôdze, vrátane zmien v sklone panvy, rozsahu pohybu bedra a zníženej dorziflexie členka. Autori zdôrazňujú, že FAI je sprevádzaná narušenou senzorimotorickou spätnou väzbou a zmenami v centrálnej kontrole pohybu, čo má význam pre rehabilitačné stratégie aj prevenciu recidív.
Experimentálna štúdia publikovaná v Proceedings of the Human Factors and Ergonomics Society Annual Meeting skúmala vplyv anti-fatigue podložiek na únavu pri dlhodobom státí. Ukázalo sa, že mäkšia podložka znižuje únavu v svaloch chrbta (erector spinae), no účinok na svaly nôh nebol preukázaný. Autori upozorňujú, že tieto podložky poskytujú len čiastočný benefit a nemusia byť riešením únavy nôh pri dlhodobom státí.
Protokol randomizovanej klinickej štúdie publikovaný v PLOS ONE skúma, aká intenzita tréningu reaktívnej rovnováhy je optimálna pre pacientov po mozgovej príhode. Do štúdie bude zaradených 63 osôb, ktoré absolvujú vysokointenzívny, stredne intenzívny alebo kontrolný chôdzový tréning. Primárnym cieľom je zlepšenie reaktívnych krokov pri stratách rovnováhy, sekundárne sa sledujú funkčná rovnováha, istota pri chôdzi a miera pádov. Výsledky môžu prispieť k lepším odporúčaniam pre rehabilitáciu stability po cievnej mozgovej príhode.
Randomizovaná klinická štúdia publikovaná v São Paulo Medical Journal sledovala 40 pacientov po cievnej mozgovej príhode, ktorí trénovali chôdzu bez dohľadu 150 alebo 300 minút týždenne počas 8 týždňov. Výsledky ukázali, že nezávisle od trvania tréningu sa zlepšila rýchlosť chôdze, výkon v 6-minútovom teste chôdze aj funkčná mobilita hodnotená testami TUG a FTSST. Autori zdôrazňujú, že pravidelný tréning chôdze je účinný aj bez priameho dohľadu.
Randomizovaná klinická štúdia publikovaná v Multiple Sclerosis and Related Disorders hodnotila bezpečnosť a dodržiavanie 12-týždňového tréningu chôdze na bežiacom páse u 37 pacientov s roztrúsenou sklerózou a spomaleným kognitívnym spracovaním. Výsledky ukázali, že tréning bol bezpečný, s vysokou mierou dochádzky (72 %) a dokončenia tréningu podľa protokolu (70 %). Autori zdôrazňujú, že cvičenie je uskutočniteľné a prospešné pre funkčnú mobilitu u osôb s SM.
Neurozobrazovacia štúdia publikovaná v Experimental Brain Research skúmala 43 pacientov s roztrúsenej sklerózou a porovnala prednú a spätnú chôdzu pomocou myelin water imaging. Zistilo sa, že myelín v corpus callosum súvisel s rýchlosťou prednej chôdze, zatiaľ čo myelín v horných mozočkových pedunkuloch predikoval rýchlosť chôdze spätnej. Výsledky naznačujú, že spätná chôdza môže byť citlivejším ukazovateľom porúch mobility pri MS a rehabilitácia by mala cieliť aj na cerebelárne dráhy.
Kontrolovaná klinická štúdia z Århus School of Physiotherapy sledovala 25 pacientov po mozgovej príhode (vek 65+), ktorí absolvovali balančný tréning s Berg Balance Scale (BBS). Po troch týždňoch zaznamenala intervenčná skupina s vložkami MEDICOVI priemerné zlepšenie o 2,2 bodu na BBS oproti 0,09 bodu v kontrolnej skupine, čo bolo štatisticky významné (p=0.046). Účastníci navyše uvádzali praktické benefity – teplejšie nohy, viac chôdze, menej potreby používať palicu a zmiernenie tŕpnutia v nohách.
Pilotná štúdia (Aalborg University) hodnotila 8 pacientov s roztrúsenou sklerózou pomocou F-Scan® tlakovej analýzy a rozhovorov počas 1–12 týždňov nosenia vložiek MEDICOVI T40. Všetci pacienti zaznamenali zlepšenie rovnováhy, 5 zvýšilo úroveň fyzickej aktivity a 2 po šiestich týždňoch už nepotrebovali ortézy proti padaniu špičky. Účastníci uvádzali aj teplejšie nohy, menej bolestí chrbta a väčšiu istotu pri chôdzi.
Dotazníková a meracia štúdia (Sclerosis Society of Denmark, 2011) sledovala 78 pacientov s roztrúsenou sklerózou. Už po 1 týždni nosenia vložiek MEDICOVI uviedlo 60 % účastníkov okamžité zlepšenie rovnováhy, ktoré sa ďalej posilnilo po 6 týždňoch. V skupine s najnižšou pohyblivosťou (0–100 m bez pomoci) polovica pacientov zaznamenala významné zvýšenie rovnováhy a mobility. Elektronické merania potvrdili účinok vložiek, pričom 2 pacienti dokonca dokázali chodiť bez predtým používaných drop foot ortéz. Pacienti tiež hlásili teplejšie nohy a úľavu od muskuloskeletálnej bolesti.
Klinická štúdia (Waagstein Madsen et al., 2021) sledovala účinok vložiek MEDICOVI-REHA u diabetikov s periférnou neuropatiou. U 80 % pacientov došlo k okamžitému zlepšeniu rovnováhy a vo viac než 70 % prípadov s bolestivou neuropatiou k úplnému vymiznutiu symptómov (bolesť, nepokoj, studené nohy). Dlhodobé používanie prinieslo návrat citlivosti, menšiu tvorbu tvrdej kože a lepšiu flexibilitu chodidiel. Autori naznačujú, že vložky stimulujú senzorimotoriku a zlepšujú mikrocirkuláciu, čím môžu pôsobiť aj preventívne proti progresii neuropatie.
[Otvoriť v novom okne]
Umbrella review publikovaný v Sports Medicine – Open zhrnul výsledky 14 systematických prehľadov a viac ako 70 štúdií o účinkoch cvičenia u pacientov s diabetickou periférnou neuropatiou. Cvičenie viedlo k zlepšeniu neuropatických symptómov, rovnováhy a fyzickej funkcie, no výsledky ohľadom glykémie, ulcerácií či kvality života zostávajú nejednoznačné. Autori zdôrazňujú, že cvičenie môže byť dôležitou súčasťou manažmentu DPN, spolu s preventívnymi opatreniami ako vhodná obuv a vložky.
Krížová štúdia publikovaná v BMC Neurology hodnotila 160 pacientov s diabetom 2. typu a ich vzťah medzi zápalovými biomarkermi, lipidovým profilom a závažnosťou diabetickej neuropatie. Ukázalo sa, že vyšší vek, dlhšie trvanie diabetu, vyššie hladiny IL-6, IL-1β, LDL-C a Cystatinu C zvyšujú riziko DSPN, zatiaľ čo vyššie hladiny IGF-1 a vyšší pomer APOA1/APOB pôsobia protektívne. Výsledky zdôrazňujú úlohu zápalu a metabolických faktorov pri progrese neuropatie.
Systematický prehľad a meta-analýza publikovaná v Journal of Diabetes Investigation hodnotila 23 štúdií so 2 798 pacientmi a potvrdila, že osoby s diabetickou periférnou neuropatiou majú významne nižšiu svalovú silu dolných končatín než pacienti bez DPN. Autori upozorňujú, že slabosť zhoršuje chôdzu a funkčnú nezávislosť, a odporúčajú pacientov informovať o tomto riziku.
Klinická štúdia sledovala 8-mesačné používanie vložiek MEDICOVI T40 u pacientov s diabetickou periférnou neuropatiou. Výsledky ukázali okamžité zlepšenie rovnováhy, vymiznutie alebo zmiernenie bolestí a nepokoja v nohách, zmiznutie Mortonovej metatarzalgie a pocitu studených nôh v noci. Dlhodobé nosenie znížilo rast tvrdej kože, zlepšilo mobilitu prstov a podporilo lepšie prekrvenie chodidiel.
Štúdia z Univerzity v Kodani a Aalborg University ukazuje, že vložky MEDICOVI vytvárajú tzv. „senzorickú masáž“ chodidla – dynamickú interakciu tlakov, ktorá zlepšuje cirkuláciu, stimuluje svalovú aktivitu a zvyšuje stabilitu pri stoji a chôdzi. Výsledky meraní ukázali rovnomernejšie rozloženie tlaku na pätu a prednú časť chodidla a väčšie pohodlie pri dlhodobom státí a chôdzi.
Biomechanická štúdia publikovaná v Journal of Biomechanicsukazuje, že najväčšie zaťaženie plantárnej fascie vzniká pod pätou a prvým prstom – presne tam, kde MEDICOVI vložky účinne rozkladajú tlak pomocou vodnej vlny.
Biomechanická štúdia publikovaná v Journal of the Royal Society Interface ukazuje, že intrinzické svaly chodidla aktívne kontrolujú tvar a tuhosť pozdĺžnej klenby. Pri záťaži dokážu spevniť klenbu a brániť jej nadmernej deformácii – čo má zásadný význam pre stabilitu, prenos síl a úsporu energie pri chôdzi.
Štúdia publikovaná v Journal of Foot and Ankle Research analyzovala rozloženie hmotnosti a tlaku na chodidlách u 416 zdravých dospelých. Výsledky ukázali vyvážené zaťaženie ľavej a pravej nohy, s vyššou záťažou na pätovej časti (cca 55 %) oproti prednožiu (cca 45 %). S pribúdajúcim vekom a vyšším BMI sa tlak zvyšoval a posúval smerom k pätovej oblasti. Tieto referenčné hodnoty sú dôležité pre klinickú prax a môžu slúžiť ako porovnanie pre pacientov so zdravotnými problémami chodidiel.
Systematický prehľad a meta-analýza publikovaná v Foot & Ankle Surgery ukázala, že ortopedické pomôcky vedú k zníženiu bolesti, zlepšeniu funkcie a korekcii kinematiky pri progresívnej kolabujúcej deformite chodidla. Meta-analýza potvrdila viac než 50 % zlepšenie funkčných indexov a výrazný nárast skóre AOFAS. Výsledky podporujú využitie vložiek a ortéz ako účinnej konzervatívnej terapie.
Štúdia publikovaná v American Journal of Sports Medicine skúmala chôdzu naboso a pri použití oporných pomôcok – pätových misiek, opôr klenby a Low-dye tapingu. Výsledky ukázali, že pätová miska alebo taping znižujú trvanie zaťaženia strednej časti chodidla, zatiaľ čo opora klenby posúva pôsobenie síl laterálne. Tieto zmeny v rozložení síl pomáhajú lepšie pochopiť účinok ortotických pomôcok pri liečbe plantárnej fasciitídy a iných bežeckých ochorení.
Klinická štúdia publikovaná vDiabetes Careukazuje, že vysokorizikoví pacienti s cukrovkou (dialýza, prekonané vredy alebo amputácie) len zriedka dostávajú preventívne služby – vrátane edukácie a terapeutických vložiek. Výsledkom je vyšší výskyt vredov a amputácií, hoci práve vhodné vložky a obuv sú kľúčom k prevencii.
Klinická štúdia publikovaná vDiabetes Care potvrdzuje, že jednoduchý predikčný nástroj dokáže presne určiť riziko vzniku diabetických vredov na nohe. Pacienti s vysokým rizikom mali až 83-násobne vyššiu pravdepodobnosť ulcerácie – a zároveň vyššiu úmrtnosť. Včasná identifikácia rizikových pacientov umožňuje cielenú prevenciu prostredníctvom edukácie a terapeutických vložiek.
Prospektívna štúdia publikovaná v Diabetes Care ukazuje, že bežné klinické vyšetrenia (citlivosť na monofilament, anamnéza vredov či amputácií, HbA1c a iné) dokážu s vysokou presnosťou predpovedať riziko vzniku diabetického vredu. Včasná identifikácia rizikových pacientov umožňuje cielenejšiu prevenciu – vrátane používania terapeutických vložiek a podiatrickej starostlivosti.
Komentár publikovaný v Diabetes Care dopĺňa pôvodnú štúdiu o predikcii diabetických vredov a ukazuje, že pacienti s vysokým rizikom majú až 83-násobne vyššiu pravdepodobnosť ulcerácie než nízkorizikoví. Navyše u nich bola potvrdená aj vyššia úmrtnosť. Spoľahlivé predikčné nástroje tak pomáhajú lepšie zacieliť prevenciu a ochranné opatrenia, ako sú edukácia a terapeutické vložky.
[Otvoriť v novom okne]
Multicentrická štúdia publikovaná v Diabetologia ukázala, že pretrvávajúci diabetický vred výrazne znižuje kvalitu života pacientov aj ich opatrovateľov. Naopak, zahojenie vredu prinieslo citeľné zlepšenie fyzických, sociálnych a psychických funkcií už tri mesiace po uzdravení. Diabetická noha tak predstavuje záťaž nielen pre pacienta, ale aj pre jeho rodinu.
Analýza publikovaná v rámci NHS ukazuje, že ulcerácie a amputácie u diabetikov spôsobujú každoročne tisíce úmrtí a stoja zdravotníctvo viac než £600 miliónov. Napriek tomu je veľká časť amputácií preventabilná. Správa zdôrazňuje, že rýchly prístup k multidisciplinárnym foot care tímom výrazne znižuje počet amputácií, zlepšuje prežívanie pacientov a prináša aj významné finančné úspory.
Prehľadová práca publikovaná v Annals of Medicine opisuje príčiny, rizikové faktory a hodnotenie diabetickej nohy. Zdôrazňuje úlohu periférnej neuropatie a cievnych ochorení pri vzniku vredov a potrebu multidisciplinárneho prístupu. Okrem klasickej liečby predstavuje aj nové terapeutické prístupy pre nehojace sa vredy.
Klinická štúdia publikovaná v Diabetic Medicine sledovala 370 pacientov s diabetickými vredmi. Ukázala, že iba 36 % pacientov zostalo dlhodobo bez vredu a s končatinou zachovanou. Recidívy boli časté najmä u pacientov s neuropatiou. Autori navrhujú používať „ulcer-free survival“ ako dôležitý ukazovateľ úspešnosti liečby a starostlivosti o diabetickú nohu.
Retrospektívna kohortová štúdia publikovaná v Diabetes Care ukázala, že približne 6 % diabetikov vyvinie vred na nohe počas 3 rokov sledovania. U týchto pacientov bol zaznamenaný vyšší výskyt osteomyelitídy (15 %), amputácií (16 %) a vyššia mortalita (72 % prežitie vs. 87 % u diabetikov bez vredu). Priemerné náklady na starostlivosť o pacienta s novým vredom dosiahli takmer 28 000 USD v priebehu dvoch rokov. Výsledky podčiarkujú potrebu preventívnych programov.
Štúdia publikovaná v Journal of the American Podiatric Medical Association upozorňuje, že 5-ročná mortalita po vzniku diabetického vredu dosahuje 43–55 %, a po amputácii až 74 %. Ide o vyššiu úmrtnosť než pri viacerých druhoch rakoviny. Autori zdôrazňujú, že výskyt vredu je vážnym varovným markerom a vyžaduje okamžité a agresívne preventívne aj terapeutické opatrenia.